Podľa súpisu z roku 1828 bolo v Lupoči 38 domov a 286 ľudí a o niečo neskôr sa v schematizme evanjelickej a.v. cirkvi z roku 1848 uvádza, že Lupoč mala 270 duší, 25 žiakov a učiteľom bol Ján Mocznay.

         V obecnej kronike sa uvádza, že v roku 1844 boli na Pohanskom vrchu robené vykopávky a našli sa bronzové predmety a hlinené nádoby, no sú uložené v Národnom múzeu v Budapešti.

          Okrem máp Jozefa II. sa zachovali aj ďalšie 3 z roku 1852 a 1865 obsahujúce parcely, miestne chotárne názvy a rozloženie dediny pozdĺž potoka po obidvoch stranách so zaznačenými 54 domami, 86 parcelami a 5-timi zaznačenými mostami cez potok. Táto novšia mapa pravdepodobne vychádza z podkladov zaznačených v mape z roku 1863, ktorá je značne poškodená. Z dokumentu z roku 1860 sa dozvedáme, že tu žilo 64 gazdov a chovali sa hospodárske zvieratá (voly, kravy, jalovice, kone, ovce, ošípané, somáre), no nenachádzali sa tu žiadne bane na skaly, hlinu, vápenec a piesok na stavbu, ale keďže tu boli pieskovcové skaly, nebolo nutné vytvárať priestor na výrobu váľkov. Spomína sa tu, že v chotári obce je vodný mlyn vo vlastníctve grófa Jozefa Forgácha, ktorý melie 1/3 pre zemepána, obec a mlynára Jána Paulusa, ktorý bol pre prípad sucha zabezpečený parným kotlom na pohon mlyna, aby bol pripravený na mletie. Asi v roku 1900 od grófa Forgáča tento mlyn odkúpil Ján Piecka a ten sa potom dedil ďalej z pokolenia na pokolenie. Posledným mlynárom bol Ján Piecka až do roku 1973. Pohon mlyna bol vodným kolesom z Polichňanského potoka a mlelo sa len na mlynských kameňoch, no od roku 1933 už na nových oceľových valcoch, ktoré fungovali na elektriku. Posledná činnosť mlyna bola zaznamenaná v roku 1960 pre poľnohospodárske družstvo. Posledný mlynár ho napokon predal a odvtedy prešiel rukami mnohých majiteľov až sa napokon dočkal láskavej opravy vzhľadom k svojej krásnej minulosti.

          Revolučné roky 1848/49 neobišli ani Lupoč, pretože v rámci domobrany i regulárnych honvédskych vojsk bojovali aj občania obce a do III. stotiny okresu Lučenec bolo odvedených 25 mužov. Navyše v týchto pohnutých rokoch bolo aj slovenskému obyvateľstvu v Novohrade nariadené dňa 23. mája 1849 oslavovať uhorskú nezávislosť v Divíne a z každej obce sa tam mali zúčastniť najmenej štyria zástupcovia.

       Geografický slovník z roku 1851 zaznamenáva Lupocs ako slovenskú dedinu v Novohradskej župe, od Haliče vzdialenej na ¹/₂ hodiny na úpätí vysokých kopcov, osídlenej 162 evanjelikmi a.v. a 141 katolíkmi; oráčiny ležia trochu na kopcoch a je ich 456 hold, 114 hold lúk, 910 hold lesov a vnútorných pozemkov 23 hold, majer je len les; pôda je žltá, červená hlina, urodí sa na nej raž, jačmeň, ovos, zemiaky, prívarky; obyvatelia robia povozy aj furmančenie; má jeden potok a zemepánom je gróf Antal Forgách a dediči po grófovi Jánovi Forgáchovi, ktorých veľkostatok sa rozkladal v chotároch obcí Ábelová, Gregorova Vieska, Lehôtka, Lupoč, Madačka, Podrečany, Ruživá, Stará Halič, Tuhár a Halič, z toho všetku ornú pôdu prenajímali, z dreva sa pálilo uhlie, lesné plodiny a liečivé byliny sa odvážali do Budapešti; na panstve boli rybníky, štyri vodné mlyny, ťažil sa piesok a hrnčiarska hlina.

      Z roku 1811 sa zachoval oválny pečatný obraz, ktorý  tvoria na pažiti odvrátené radlice  lemeš a čerieslo, po bokoch sprevádzané dvomi klasmi a to všetko prevýšené tromi hviezdami. Kruhopis: S*LUPOCS*1811.

          Súpis obyvateľov, hospodárskych zvierat a budov z roku 1870 uvádza tieto zaujímavé čísla: počet domov 60, obyvateľov 407, majiteľov pozemkov 40, roční sluhovia 56, samostatní remeselníci 4, tkáčske remeslo 20, úradník 1, bez zamestnania nad 14 rokov 29 mužov a 148 žien, pod 14 rokov 41 chlapcov a 60 dievčat.
Muži - slobodní: 78, ženatí: 109, vdovci: 12, rozvedení: 1, spolu 200; ženy - slobodné: 78, vydaté: 109, vdovy: 20, rozvedené: 0, spolu 207. Konfesia - rímskokatolícke význanie 61, evanjelické význanie a.v. 274, židia 7, spolu 407 obyvateľov.

          Vzdelanosť - vedia čítať muži 76, ženy 61, spolu 137; vedia čítať aj písať muži 67, ženy 14, spolu 81; nevedia čítať ani písať muži 57, ženy 132, spolu 189. Pôvod - miestni muži 192, ženy 203, spolu 395, muži z inej obce 4, zo zahraničia 4, spolu 8; ženy z inej obce 3, zo zahraničia 1, spolu 4.

       Hospodárske zvieratá: kone 26, kastrované 39, žriebäta 11, spolu 76; rožný statok: býk 0, kravy 11, voly 44, teľatá 7, švajčiarska krava 1, spolu 63; ovce 2162, kozy 0, ošípané 47, včelích uľov 20. Budovy: škola 1, obecná budova 1, súkromné domy 58, prízemné budovy 60; počet izieb 61, komôr 83, kuchýň 50, sýpok 30, maštalí 44, ohrád pre dobytok 35.

          Pre porovnanie súpis z roku 1897 eviduje 84 hospodárstiev, ktoré vlastnili 383 uhorských holdov pôdy (1 hold = 1200 m²), 23 holdov záhrad, 116 holdov lúk, 161 holdov pasienkov, 887 holdov lesov a 49 holdov neúrodnej pôdy; 23 hospodárstiev malo po 2 voly a 2 kone a 13 hospodárstiev po 1 koňovi; počet stromov: 157 jabloní, 194 hrušiek, 310 čerešní, 718 sliviek a 127 orechov.